Schengen: 40 rokov cesty k Európe bez hraníc
14. jún 1985 – deň, kedy sa v tichom luxemburskom mestečku Schengen podpísala dohoda, ktorá zmenila spôsob, akým Európania cestujú, žijú a pracujú. Päť krajín vtedy položilo základy priestoru bez vnútorných hraníc – Schengenu. O 40 rokov neskôr ho tvoria 29 krajín a viac ako 450 miliónov ľudí.
Ako to začalo?
Dohodu podpísali Belgicko, Francúzsko, Západné Nemecko, Luxembursko a Holandsko – pôvodná „päťka“. Podpis prebehol na palube lode Princesse Marie-Astrid, ktorá kotvila na rieke Moselle. Cieľ bol jasný: postupne odstrániť kontroly na spoločných hraniciach.
Kľúčové míľniky:
1990: podpis Vykonávacieho dohovoru – pravidlá, vízová politika a bezpečnostná spolupráca.
marec 1995: začiatok fyzického rušenia hraničných kontrol.
1997: Schengen sa stáva súčasťou práva Európskej únie (Amsterdamská zmluva).
2025: Rumunsko a Bulharsko vstupujú do Schengenu (vzdušné a námorné hranice).
Čo Schengen priniesol?
Slobodný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu.
Milióny ľudí denne prekračujú hranice bez zastavenia.
Jedno vízum platí pre všetky krajiny Schengenu.
Rýchlejší obchod, jednoduchšie štúdium či zamestnanie v zahraničí.
Spoločná databáza (SIS) na výmenu informácií medzi políciou a pohraničnou strážou.
Výzvy súčasnosti
Aj napriek výhodám čelí Schengen výzvam: migrácia, terorizmus, pandémia či vojna na Ukrajine viedli k dočasnému obnoveniu vnútorných kontrol v niektorých krajinách. V roku 2025 sa zároveň spúšťa nový systém EES (registrácia vstupov a výstupov) a ETIAS (predcestovné povolenie pre návštevníkov z tretích krajín).
Budúcnosť bez hraníc?
Schengen dnes nie je len právny rámec, ale silný symbol dôvery medzi krajinami. Kým sa EÚ vyrovnáva s globálnymi výzvami, princíp „voľného pohybu“ ostáva jedným z najcennejších výdobytkov európskej integrácie.
„Európu nevytvárame zjednocovaním štátov, ale zjednocovaním ľudí.“
— Jean Monnet
